Pečiatka s nápisom F - 50

Autor: Kristína Krošláková | 14.1.2018 o 1:40 | Karma článku: 1,76 | Prečítané:  318x

...keby mi niekto len pred štyrmi rokmi povedal že budem anorektik, vysmiala by som sa mu do tváre a objednala si ďalšiu syrovú pizzu. Pri tej myšlienke som sa usmievala nad tým, ako si sama seba predstavujem s 50kg.

V lete pred dvoma rokmi bolo všetko úplne inak. Moja čistá váha bola okolo 46kg,  žiadne z nohavíc v šatníku mi neboli dobré tak aby som ich na sebe udržala a ja som si ani neuvedomila že necítim pocit hladu. Ten som prirodzene nepocítila doteraz, namiesto toho ho vystriedala nevoľnosť a kŕče v žalúdku. Diagnóza F- 50 totiž nie je diagnóza na chvíľku, nie je to chrípka, nie je to nič kde dostanete na konci pečiatku vyliečená. Už navždy Vás táto nálepka bude sprevádzať v tele, v psychike, v žalúdku v mozgu. Je ňou poznačená rodina, každý kto Vás miluje každý komu nie ste ľahostajný a vidí ako sa mu strácate pred očami.

 

Môj prípad nebol tak deštruktívny pretože som k tejto chorobe prišla zo stresu, z vlastnej hlúposti z frustrácie z ľudských vzťahov ale nie z frustrácie zo svojho vzhľadu. Aj keď tá prišla spolu s okolím postupne tiež. Nezvracala som po jedle do záchoda, ako si mnohý myslia že táto choroba musí denne vypadať. Na váhu som sa postavila vždy iba na preventívnej prehliadke, a jedla som všetko čo predtým nežilo a chutilo mi. Počúvala som svoje telo, dokonca som v tej dobe pracovala v bistre ako kuchárka a zároveň recepčná na hotely kde sa každé ráno podávali raňajky.

 

Ja som skrátka a jednoducho ale nejedla, zo stresu, z únavy sama neviem.  Váha mi spadla, cez 30 kg behom 6 mesiacov. Keď som sa po troch mesiacoch vrátila domov, a začala sa liečiť bola som úplne vyčerpaná neschopná zjesť tuhú stravu. To obdobie si presne nepamätám a sama dodnes úplne nedokážem pochopiť ako som dokázala stále chodiť do práce automaticky fungovať s príjmom potravy jeden banán denne a večer neskutočná porcia studeného zeleného čaju, k tomu káva. Ľudské telo sa asi naozaj asimiluje na všetko.

 

Choroba je so mnou doteraz, je v pohľade mojej mami, keď sa po dlhý týždňoch zriedka vidíme. O jej zdesení keď ma pod dvoch rokoch vidí bez oblečenia ako kôpku kostí. Je so mnou v každom objatí od blízkeho človeka je so mnou denne pri nevoľnostiach žalúdka, keď si stále znovu aj keď už oveľa menej pravidelne zažívam stavy kŕčov v žalúdku, nemocnicu alebo len prebdené noci. Je so mnou denne ako chrobák v hlave keď sa kontrolujem či som niečo zjedla. Dokážem odolávať nástrahám ktoré táto choroba prináša a odbiť ich skôr ako ma dostanú. Tento boj je však náročný a bojuje sa celý život.

 

Za tri roky sa zmenilo veľa, mám znovu energiu, mám chuť žiť, dokážem pravidelne jesť a to som sa naučila od základov. Naučila som svoj žalúdok fungovať, ovládať svoju chorobu a ovládať svoje telo. Je však ťažké presvedčiť okolie že je všetko v poriadku, keď je tak náročné ovládať  svoju váhu.

 

O tejto chorobe sa hovorí veľmi málo, často je terčom výsmechov, často je zavretá vnútri osobnosti a ignorovaná okolím. Ja som mala aj mám šťastie na milujúce okolie ktoré bojuje so mnou to je jediný liek ako bojovať s prízrakom diagnózy F-50. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.


Už ste čítali?