Strach, smútok čo je to vlastne emócia ktorá vytvára tieto pocity? Prečo sa bojíme? Prečo cítime úzkosť? Prečo plačeme?....
Nikdy som sa nepovažovala za optimistického človeka, a svet okolo mňa ma našťastie skoro vytrénoval v pragmatického pesimistu než optimistického ,,slniečkára,, ktorým sa niekedy snažím byť.
Najviac v živote sa bojím samoty, paradox keď sa v tebe mieša silná sociálna fóbia s latentnou nenávisťou k ľuďom a aj napriek tomu sa vždy bojím že zostanem opustená a sama. Keď ľudia odo mňa odchádzajú veľmi ma to bolí a je pre mňa ťažké zavrieť dvere, napriek tomu najradšej utekám kým nemám pocit že mi je ublížené. Aj keď on spí vedľa mňa cítim istotu aj keď som sa uskromnila iba na pocit prítomnosti bez výrazných fyzických dotykov je to bezpečná zóna.
...strach ľudí ovplyvňuje, beriem im nádej alebo ho posúva dopredu. Nedá sa mu brániť, potrebujeme ho aby sme dostali energiu aby nás posúval dopredu alebo brzdil. Ako človek dospieva jeho odvaha sa znižuje, pokiaľ ju v sebe nepestujeme. Adrenalín je krásna emócia veľmi prepojená so strachom a pritom tak návyková. Návyková životne, návyková emocionálne alebo návyková sexuálne. Veď aj hranica medzi láskou a nenávisťou, je dávno otrepaná klišé a má medzi sebou veľmi tenkú hranicu ktorú ľahko dokážeme zlomiť a z človeka ktorého milujete sa zrazu stane človek ktorého sa musíte báť.
Naopak, prirodzený rešpekt, strach niekedy môže poháňať vzťah dopredu. Je prirodzené aby žena mala rešpekt k svojmu partnerovi, na rovnoprávnosť žien už neverím dávno. Strach môže posúvať hranice sexuality jedinca a môže byť s ním nakoniec tak prepojený, že sexuálne vzrušenie je úzko prepojené zo strachom a pocitom rešpektu a nadradenosti k partnerovi.
Strach je návyková, úžasná a zároveň desivá emócia. Racionálne nevysvetliteľná a pritom potrebná, zničujúca jednoducho bipolárna a neoddeliteľná od ľudskej zraniteľnosti. Netreba mu však dovoliť zraňovať nás, musí nám povedať kedy utiecť ale nesmie ovládnuť našu myseľ. Pretože zabije svojou silou nás a naše vnútro.....
Uchop svoj strach a poď ďalej...
